Téma: pôvodné PRÁCE

Hereditárna neuropatia so sklonom k tlakovým parézam (HNPP) – prehľad a súbor pacientov

Ivan Martinka, Alžbeta Hlucháňová, Veronika Otrubová, Eva Hanáčková, Petra Jungová, Ján Chandoga, Peter Špalek

Úvod: Hereditárne neuropatie so sklonom k tlakovým parézam (HNPP, hereditary neuropathy with liability to pressure palsies) predstavujú najľahšiu formu ochorenia Charcot-Marie-Tooth (CMT) a patria k najčastejším geneticky podmieneným nervovosvalovým ochoreniam. HNPP je autozomálne dominantne dedičné ochorenie, ktoré je predominantne spojené s prestavbou 1,5 Mb úseku v chromozómovej oblasti 17p11.2 a najčastejšie je zapríčinené deléciou v tejto oblasti, ktorá obsahuje aj gén kódujúci periférny myelínový proteín 22 (PMP22). Ako kauzálne mutácie sa menej často vyskytujú mutácie menšieho rozsahu v géne PMP22. Pre HNPP je charakteristická výrazná fenotypová variabilita. Typické príznaky sa prejavia v druhej až tretej dekáde života. Najčastejší je tzv. klasický fenotyp, charakterizovaný akútnym nástupom bezbolestných rekurentných paréz rôznych periférnych nervov, najčastejšie n. ulnaris, n. peroneus, či brachiálneho plexu. Parézy nervov sú vyvolané fyzickou záťažou a aj relatívne malým tlakom alebo úrazom povrchových nervov v typických anatomických lokalitách (zápästie, lakeť, koleno). Takéto ochrnutia môžu trvať niekoľko dní až týždňov s obvykle dobrou úpravou senzitívneho či motorického deficitu, avšak opakované ataky môžu zanechávať rezíduum, resp. sa vyvinúť do viac-menej symetrickej polyneuropatie napodobňujúcej CMT1. V nervovej biopsii nachádzame fokálne zhrubnutie myelínu – tzv. tomakulá. Kauzálna liečba nie je k dispozícii, najdôležitejšiu úlohu má prevencia vzniku tlakových paréz. V prípade rozvinutej slabosti zohráva zásadnú úlohu rehabilitácia. Názory na dekompresívne operácie sa rozchádzajú. HNPP má relatívne benígny priebeh a približne 10–15 % nositeľov delécie zostáva asymptomatických.
Súbor pacientov: V našom Centre pre neuromuskulárne ochorenia sledujeme šesť pacientov s HNPP, štyri ženy a dvoch mužov. Pozitívna rodinná anamnéza bola zaznamenaná u troch pacientov, dvaja pacienti boli matka a syn. U našich pacientov vznikli prvé ťažkosti vo veku 18–38 rokov. Päť pacientov sa prezentovalo klasickým fenotypom s rozvojom rekurentných senzitívnych a/alebo motorických mononeuropatií, ktoré mali tendenciu k spontánnemu zlepšeniu, resp. úprave. Posledná pacientka, s neskorým vznikom prvých príznakov, sa manifestovala symetrickou chabou ascendentne postupujúcou kvadruparézou so senzitívnym postihnutím (parestézie, taktilná, vibračná hypestézia) všetkých štyroch končatín. U všetkých pacientov sa klinickým neurologickým vyšetrením zistila taktilná a termická hypestézia a u štyroch pacientov motorický deficit v inervačnej oblasti postihnutých nervov. Traja pacienti mali hypotrofie svalstva dolných končatín (DKK), piati pacienti mali areflexiu/hyporeflexiu šľachovo-okosticových reflexov (ršo). U všetkých pacientov sa EMG vyšetrením zistili známky demyelinizačnej neuropatie. U troch pacientov sa zistili známky sekundárnej axonálnej degenerácie. U všetkých pacientov sme ordinovali len symptomatickú liečbu, dekompresívna operácia n. ulnaris bola nesprávne indikovaná a realizovaná u jednej pacientky pred stanovením diagnózy. Z hľadiska prognózy u troch pacientov pretrváva trvalý motorický deficit. Jedna pacientka má výrazne oslabenú dorzálnu flexiu nôh a prstov bilaterálne, pacientka s CIDP-like fenotypom má chabú paraparézu DKK stredne ťažkého stupňa akcentovanú distálne do ťažkej.
Záver: HNPP predstavuje asi 6 % CMT a CMT príbuzných periférnych neuropatií. HNPP je nedostatočne diagnostikované ochorenie vzhľadom na výraznú fenotypovú variabilitu. Správnym stanovením diagnózy a genetickým vyšetrením ostatných asymptomatických členov rodiny predchádzame extenzívnemu vyšetrovaniu pacientov a zbytočným, niekedy dokonca opakovaným, deliberačným operáciám periférnych nervov.

Hereditary neuropathy with a liability to pressure palsies (HNPP) – overview and patients group
Introduction: Hereditary neuropathy with liability to pressure palsies (HNPP) represents the mildest form of Charcot-Marie-Tooth disease (CMT) and is one of the most common genetically determined neuromuscular diseases. HNPP is an autosomal dominant inherited disease that is predominantly associated with a rearrangement of a 1.5 Mb segment in chromosome region 17p11.2 and is most often caused by a deletion in this region, which also contains the gene encoding peripheral myelin protein 22 (PMP22). Smaller mutations in PMP22 gene occur less frequently as causative mutations. HNPP is characterized by significant phenotypic variability. Typical symptoms appear in the second to third decade of life. The most common is the classic phenotype, characterized by the acute onset of painless recurrent paresis of various peripheral nerves, most often n. ulnaris, n. peroneus or brachial plexus. Nerve paresis is caused by physical effort, even relatively small pressure or trauma to superficial nerves in typical anatomical locations (wrist, elbow, knee). Such paralysis can last for several days to weeks with usually good recovery of sensory or motor deficit, but repeated attacks can leave a residuum, or may develop into a more or less symmetrical polyneuropathy mimicking CMT1. In the nerve biopsy, we find a focal thickening of myelin – the so-called tomaculas. Causal treatment is not available, most important is the prevention of pressure palsies. In the case of developed weakness, rehabilitation plays an essential role. Opinions on decompressive operations differ. HNPP has a relatively benign course and approximately 10-15% of deletion carriers remain asymptomatic.
Patient group: In our Center for Neuromuscular Diseases, we are following six patients with HNPP, four women and two men. A positive family history was found in three patients, two of them were mother and son. Age of disease onset in our patients was among 18-38 years. Five patients presented with a classic phenotype with the development of recurrent sensory and/or motor mononeuropathies, which tended to improve spontaneously. The last patient, with later age of onset manifested with symmetrical ascending peripheral quadruparesis with sensory impairment (paresthesia, vibration and tactile hypoesthesia) of all four limbs. In all patients, a clinical neurological examination revealed tactile and vibration hypoesthesia in all patients and motor deficit in four patients in the innervation area of ​​the affected nerves. Three patients had hypotrophy of the lower limbs muscles, five patients had tendon areflexia/hyporeflexia. In all patients, signs of demyelinating neuropathy were detected by EMG examination. Signs of secondary axonal degeneration were found in three patients. In all patients, we indicated only symptomatic treatment, decompressive surgery of ulnar nerve was performed in one patient before diagnosis. In terms of prognosis, permanent motor deficit persists in three patients. One patient has significantly weakened dorsiflexion of the legs and toes bilaterally, the patient with a CIDP-like phenotype has a weak paraparesis of DKK of moderate degree , accented distally to severe.
Conclusion: HNPP accounts for about 6% of CMT and CMT- related peripheral neuropathies. HNPP is an underdiagnosed disease due to significant phenotypic variability. Setting of correct diagnosis in index patients and genetic examination of other asymptomatic family members prevents extensive patients examination and unnecessary repeated deliberative periperal nerves surgery.
Keywords: peripheral myelin protein (PMP22), recurrent sensory and/or motor palsies

Ročník 2022  Témy časopisu Neurológia 3 / 2022

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac 6-mi obrázkami (grafmi). V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre neurológov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán. Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte do dokumentu obrázky, pošlite tiež ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Pitt B, et al. The effect of spironolactone on morbidity and mortality in patients with severe heart failure. Randomized Aldactone Evaluation Study Investigators. N Engl J Med 1999; 341: 709-717.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Swedish Register of Cardiac Intensive Care (RIKS-HIA): Early statin treatment following acute myocardial infarction and 1-year survival. JAMA 2001; 285 (4): 430-436.
3. LIPID Study Group. Prevention of cardiovascular events and death with pravastatin in patients with coronary heart disease and a broad range of initial cholesterol levels. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy 1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. The electrocardiogram of the rat. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po
4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi neurológov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk