Téma: Dysfunkcia močových ciest

Stresová inkontinencia moču u žien: úspešnosť jednotlivých operačných techník

Ľubomír Velk, Dušan Martinčok, Tomáš Kička

Cieľ: Porovnať každú operačnú techniku (Perrin, Gittes, vaginálny sling – modifikácia Raz, Burch kolposuspenzia, TVT, TVT-O) na základe subjektívneho a objektívneho vyhodnotenia úspešnosti vo vzťahu k časovému horizontu, odhadnúť šancu na úspech v porovnaní s najdlhšie používanou technikou – kolposuspenziou podľa Burcha. Materiály a metódy: V období od 1/1996 do12/2007 217 pacientok podstúpilo operáciu pre stresovú inkontinenciu moču a od r. 2003 (začiatok TVT metódy na našom pracovisku) aj pre zmiešanú inkontinenciu (mixed urinary incontinence). V uvedenom období boli pacientky operované rôznymi operačnými technikami, ktorých úspešnosť bola porovnávaná v závislosti od časového intervalu (3 mesiace, 1 rok, 3 roky: TVT, TOT; 5 rokov: Burch; 7 rokov: Perin, Gittes, Raz). Vstupným kritériom bola urodynamicky dokázaná stresová inkontinencia moču; vylučujúce kritériá tvorili: neurogénna porucha mikcie, hyperaktívny detruzor, hypoaktívny detruzor, descenzus niektorého vaginálneho kompartmentu väčšieho ako II. stupeň. Z celkového počtu operovaných pacientok v pooperačnom období úspešnosť operácie subjektívne hodnotilo 100 %, po 3 mesiacoch 97,7 %, po 3 rokoch 87 %, po 5 rokoch v skupine Raz, Gittes, Burch, Perrin z počtu 111 pacientok 54 % a po siedmich rokoch z počtu 59 pacientok v skupine Raz, Gittes, Perrin 27,1 %. Priemerný vek pacientok bol 58,3 (± 8,9). Predchádzajúce operácie pre inkontinenciu udávalo 54 (24,8 %) pacientok a závažnejšie pridružené ochorenia malo 96 pacientok (44 %). Výsledky: Po vyhodnotení subjektívneho hodnotenia pacientkami rok od operácie mali pacientky, ktoré absolvovali Perrinovu operáciu alebo vaginálny sling, 6-krát nižšiu šancu na úspešnosť zákroku v porovnaní s pacientkami, u ktorých bola realizovaná kolposuspenzia (čo nebolo štatisticky významné, p > 0,05), zatiaľ čo pri objektívnom hodnotení už bol štatisticky významný rozdiel (Gittes p = 0,001, viac ako 15-krát nižšia šanca na úspech, Perrin p = 0,004, viac ako 16-krát nižšia šanca na úspech). Signifikantný rozdiel bol aj v kategórii vaginálny sling, pri objektívnom hodnotení p = 0,02 predstavuje 8,7-krát nižšiu šancu na úspech, pri subjektívnom vyhodnotení p = 0,064. Štatisticky významný rozdiel nebol v subjektívnom a objektívnom hodnotení úspešnosti u pacientok, ktoré podstúpili operáciu typu IVS, IVS-O v porovnaní s kolposuspenziou (p > 0,005). V štatistickom spracovaní objektívneho hodnotenia po 3 rokoch od operácie pacientky po zákroku Gittes mali viac ako 18-krát nižšiu (1/0,053) a pacientky zo skupiny Perrin viac ako 6-krát nižšiu úspešnosť zákroku v porovnaní s pacientkami, ktoré podstúpili kolposuspenziu s. Burch. Rozdiel je štatisticky významný, p < 0,01, resp. p < 0,05, takisto aj pri subjektívnom hodnotení bol signifikantný rozdiel, šanca úspešnosti bola pri Perrin operácii 7,8-krát a pri Gittes 7,3-krát nižšia v porovnaní s kolposuspenziou. Šanca na úspech bola pri subjektívnom i objektívnom hodnotení v skupine vaginálny sling približne 3-krát nižšia, čo nepredstavuje signifikantný rozdiel. V porovnaní kolposuspenzie s metódami používajúcimi suburetrálnu pásku (IVS, IVS-O) nebol rozdiel štatisticky významný. Pri subjektívnom vyhodnotení mala operačná technika Gittes viac ako 5-krát nižšiu šancu na úspech (p < 0,005), takisto pri objektívnom hodnotení úspešnosti mala najnižšiu šancu v porovnaní s kolposuspenziou po piatich rokoch operačná technika Gittes (33-krát nižšia šanca na úspech, p < 0,005). Na základe objektívneho vyhodnotenia mali pacientky po operácii typu Perrin po piatich rokoch v porovnaní s kolposuspenziou 8-krát nižšiu šancu na úspech – kategória suchá (p < 0,05), avšak na základe subjektívneho vyhodnotenia iba 4-krát nižšiu šancu na úspech, čo nie je štatisticky významné (p > 0,05). Najúspešnejšou operačnou technikou po piatich rokoch v porovnaní so „zlatým štandardom“ – kolposuspenziou v subjektívnom i objektívnom hodnotení bola operačná technika vaginálny sling (1,5-, resp. 2,8-krát nižšia úspešnosť v porovaní s kolposuspenziou). Záver: Na základe viacročného vyhodnotenia operačných techník realizovaných na našom pracovisku v minulosti a teraz je úspech na zlepšenie kvality života a vyliečenie jednoznačne vyšší u pacientok (aspoň z krátkodobého a strednodobého hľadiska), ktoré podstúpili implantáciu suburetrálnych pások, z dlhodobého hľadiska aj u pacientok, u ktorých bola realizovaná Burch kolposuspenzia. Z vlastných skúseností (aj na základe niektorých literárnych údajov) neodporúčame v súčasnosti operačné techniky typu ihlových suspenzií (Raz, Gittes...), preferujeme miniinvazívne operačné techniky, typu TVT, TVT-O.

Ročník 2009  Témy časopisu Klinická urológia 3 / 2009

PREDSEDA
prof. MUDr. Ján Kliment, CSc.

ČLENOVIA
MUDr. Vladimír Baláž, PhD.
prof. MUDr. Ján Breza, DrSc.
prof. MUDr. Peter Bujdák, PhD.
prof. MUDr. Tomáš Hanuš, DrSc.
prof. MUDr. Milan Hora, Ph.D., MBA
doc. MUDr. Ladislav Jarolím, CSc.
doc. MUDr. Ján Ľupták, PhD.
doc. MUDr. Ivan Minčík, PhD.
prof. MUDr. Vincent Nagy, PhD.
prof. MUDr. Dalibor Ondruš, DrSc.
prof. MUDr. Dalibor Pacík, CSc.
prof. MUDr. Vladimír Študent, PhD.
prof. MUDr. Ján Švihra, PhD.
prof. MUDr. Ladislav Valanský, PhD.
doc. MUDr. František Záťura, PhD.
prof. MUDr. Peter Zvara, PhD.

RECENZENTI
MUDr. Vladimír Baláž, PhD.
prof. MUDr. Ján Breza, DrSc.
prof. MUDr. Peter Bujdák, PhD.
MUDr. Boris Eliáš, PhD.
prof. MUDr. Ján Kliment, CSc.
doc. MUDr. Jan Krhut, PhD.
doc. MUDr. Ján Ľupták, PhD.
prof. MUDr. Vincent Nagy, PhD.
prof. MUDr. Dalibor Ondruš, DrSc.
prof. MUDr. Vladimír Študent, PhD.
prof. MUDr. Ján Švihra, PhD.
prof. MUDr. Ladislav Valanský, PhD.

ODBORNÝ REDAKTOR
prof. MUDr. Ján Švihra, PhD.

REDAKTORKA
Ing. Danica Paulenová
e-mail: paulenova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Ing. Dana Chodasová
mobil: 0904 272 258
e-mail: chodasova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

RUBRIKY

Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.
Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, typ písma ARIAL, TIMES, riadkovanie 1,5). V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí.

Pôvodné práce
Maximálny rozsah je 10 strán.
Členenie:

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 3 strany. Členenie: úvod, vlastný prípad, záver, literatúra.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

SPRACOVANIE RUKOPISU:
Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
– píšte na celú šírku riadkov (ENTER používajte až na konci odstavcov)
– neupravujte text do stĺpcov – nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
– rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
– zátvorky sú vždy okrúhle ( )
– skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU:
1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn – štruktúrovaný abstrakt:
1. Cieľ práce
2. Materiál a metódy (neuvádzať názov pracoviska)
3. Výsledky
4. Záver
5. Kľúčové slová – v rozsahu 3-6.
Píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová
4. Vlastný text
Ak vkladáte do dokumentu obrázky, pošlite tiež ich originálne súbory vo formáte „jpg”, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
Vo vlastnom texte nepoužívať zvýraznenie textu napr. podčiarknutý text, hrubé písmo, s výnimkou nadpisov, odvolávok na obrázky, tabuľky, grafy.
5. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky hrubým písmom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 30 citácií.
6. Dôraz sa kladie na citácie prác uverejnených v Klinickej urológii.
7. Citácie
Citácia znamená vo všeobecnosti: meno autora (autorov), názov práce, názov časopisu, rok vydania, ročník, strany.

Príklady citácií:
1. Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM. Is there publication bias in the reporting cancer risk in Barrett´ esophagus? Gastroenterology 2000; 119: 333-338.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Swedish Register of Cardiac Intensive Care (RIKS-HIA): Early statin treatment following acute myocardial infarction and 1-year survival. JAMA 2001; 285: 430-436.
3. LIPID Study Group. Prevention of cardiovascular events and death with pravastatin in patients with coronary heart disease and a broad range of initial cholesterol levels. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy 1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. The electrocardiogram of the rat. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“, v slovenských a českých citáciách „a spol.“.

Všetci autori svojim podpisom deklarujú, že sa zúčastnili na príprave predloženej práce a súhlasia so spoluautorstvom.

AUTODIDAKTICKÝ TEST

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endoteliálny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi urológov a príbuzných špecializácií.
Povinnou súčasťou každého manuskriptu je vyhlásenie o konflikte záujmov, ako i čestné prehlásenie o tom, že práca nebola publikovaná v inom periodiku.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: paulenova@amedi.sk