Téma: Pôvodné práce

Optická neuritída pri sclerosis multiplex a neuromyelitis optica/neuromyelitis optica spektrum ochorení

Terézia Mazúrová, Ema Kantorová, Egon Kurča, Štefan Sivák

Úvod: Sclerosis multiplex (SM) a neuromyelitis optica (NMO)/neuromyelitis optica spektrum ochorení (NMOSD) sú autoimunitné demyelinizujúce zápalové ochorenia postihujúce centrálny nervový systém. NMO bola dlho považovaná iba za variant SM, dnes je už vnímaná ako samostatné ochorenie s vlastnými diagnostickými kritériami a od SM ju tak možno odlíšiť pomocou klinických, laboratórnych a zobrazovacích metód. Odlíšenie týchto dvoch diagnóz je potrebné hlavne z hľadiska ich rozdielnej terapie a prognózy. Cieľom našej práce bolo nájsť rozdielnosti vo výsledkoch prvých vyšetrení a vybraných parametrov u pacientov so SM a NMO/NMOSD s atakom optickej neuritídy, pomocou ktorých by sa dalo v čo najkratšom čase zistiť, o ktoré ochorenie s väčšou pravdepodobnosťou v danom prípade pôjde.
Metodika: Vyšetrovaný súbor pozostával z 10 pacientov s diagnózou SM a 10 pacientov s NMO/NMOSD, ktorí boli a sú liečení v Centre pre SM v Univerzitnej nemocnici Martin a u ktorých z príznakov bola optická neuritída. V týchto dvoch skupinách sme porovnávali: vek pacienta, v ktorom sa ochorenie prejavilo, príznaky ochorenia, EDSS skóre, MR mozgu a miechy, vizuálne evokované potenciály, vyšetrenie zraku, prítomnosť anti AQP4-IgG, prítomnosť oligoklonálnych pásov v mozgovomiechovom moku (MMM). Na vyhodnotenie rozdielov medzi súbormi premenných v oboch skupinách sme použili štatistické metódy.
Výsledky: Štatisticky významné rozdiely sme v sledovaných skupinách zistili pri porovnávaní veku nástupu ochorenia, EDSS skóre a MR mozgu a miechy. Zistili sme, že priemerný vek nástupu ochorenia bol v SM v skupine 27,8 rokov, v NMO/NMOSD v skupine to bolo v priemere o 9 rokov neskôr, vo veku 36,7 rokov. (p = 0,009174). Vyhodnotenie EDSS skóre ukázalo, že jeho priemerná hodnota bola u pacientov s SM 2,1, u pacientov s NMO 4,2 (p = 0,046409). Pacienti so SM dosiahli priemerne vyššie skóre MR (2,2) ako pacienti s NMO/NMOSD (1,6) podľa nami vytvoreného skórovacieho systému na určenie počtu lokalít (0-3), v ktorých sa lézie nachádzali (p = 0,059724). Prítomnosť protilátok proti AQP4-IgG bola zistená u šiestich NMO pacientov a ani u jedného pacienta s SM. Pozitivita oligoklonálnych pásov v MMM bola zistená u deviatich SM pacientov a u jedného pacienta s NMO. Pri vyhodnotení vyšetrenia VEP-ov sme tiež použili skórovací systém, skóre v sledovaných skupinách bolo síce rozdielne, avšak bez štatistickej významnosti. Taktiež porovnanie vyšetrenie zrakovej ostrosti neukázalo významný rozdiel v pozorovaných skupinách.
Záver: Z výsledkov a zistení našej práce vyplýva možnosť rozlíšenia SM a NMO/NMOSD už v úvode diagnostiky na základe rozdielneho veku pacientov pri nástupe ochorenia, EDSS skóre a zobrazenia mozgu a miechy pomocou MR. 

Optic neuritis at sclerosis multiplex and neuromyelitis optica/neuromyelitis optica spectrum of diseases
Introduction: Sclerosis multiplex (SM) a neuromyelitis optica (NMO)/neuromyelitis optica spectrum disorders (NMOSD) are autoimmune demyelinating inflammatory diseases afflicting the central nervous system. Long time NMO has been considered as just a variant of SM, nowadays it is perceived as an independent disease with its own diagnostic criteria and so it might be distinguished from SM with clinical, laboratory and imaging methods. The differentiation those two diagnosis is needed from the view their various therapy and prognosis. Our work aimed to find difference in the results of the first examinations and chosen parameters in patients with SM and NMO/NMOSD with the attack of optic neuritis, which would help to detect which disease it is in the particular case with the higher probability, in the shortest possible time.
Methodology: The investigated collection consisted of 10 patients with the SM diagnosis and 10 patients with NMO/NMOSD, who were and are treated in the Centre for SM in the University Hospital Martin and who had as the symptoms optic neuritis. In these two groups we compared: the age of the patient, in which the disease manifested, its symptoms, EDSS score, MRI of the brain and spinal cord, visually evoked potentials, examination of the vision, presence of anti AQP-4-IgG, presence of oligoclonal bands in the cerebrospinal fluid. To evaluate the difference between the groups of variables in both groups we use statistical methods.
Results: We found statistically significant differences in the observed groups when comparing the age of the disease onset, EDSS score and MRI of the brain and spinal cord. We found out that the average age of the disease onset was in the SM group 27.8 years, in NMO/NMOSD group it was by 9 years later, on average, at the age of 36.7 years. p = 0.009174 The assessment of the EDSS score showed that its average value was in patients with SM 2.1, in patients with NMO 4.2 (p = 0.046409). On average the patients with SM reached a higher MRI score (2.2) than the patients with NMO/NMOSD (1.6) according to by us created score system to detect the number of locations (0-3), in which lesions were located (p = 0.059724). The presence of antibodies against AQP4-IgG was detected in six NMO patients and in none of patients with SM. Positivity of oligoclonal bands in cerebrospinal fluid was detected in nine SM patients and in one patient with NMO. When we evaluated the examination of VEPs we used scoring system, the score in observed groups was different, however, without statistical significance. Comparison of examinations of visual acuity id not show a significant difference in the observed groups.
Conclusion: From the results and findings there results the possibility of SM and NMO/NMOSD distinguishing already at the beginning of diagnostics based on the different age of patients at the disease onset, EDSS score and brain and spinal cord imaging with MRI.
Keywords: sclerosis multiplex, neuromyelitis optica spectrum disorders, optic neuritis

Ročník 2019  Témy časopisu Neurológia 2 / 2019

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac 6-mi obrázkami (grafmi). V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre neurológov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán. Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte do dokumentu obrázky, pošlite tiež ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Pitt B, et al. The effect of spironolactone on morbidity and mortality in patients with severe heart failure. Randomized Aldactone Evaluation Study Investigators. N Engl J Med 1999; 341: 709-717.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Swedish Register of Cardiac Intensive Care (RIKS-HIA): Early statin treatment following acute myocardial infarction and 1-year survival. JAMA 2001; 285 (4): 430-436.
3. LIPID Study Group. Prevention of cardiovascular events and death with pravastatin in patients with coronary heart disease and a broad range of initial cholesterol levels. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy 1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. The electrocardiogram of the rat. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po
4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi neurológov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk