Téma: Prehľadové práce

Magnetická rezonancia a jej význam pre diagnostiku sclerosis multiplex (SM)

Marek Tarčák, Veronika Vajdová

Sclerosis multiplex (SM) je ochorenie centrálneho nervového systému (CNS) charakterizované zápalom, demyelinizáciou a neurodegeneráciou a je veľmi častou netraumatickou príčinou neurologického zneschopnenia mladých ľudí(1). Typické sú epizódy fokálnej infiltrácie nervového tkaniva lymfocytmi s následnou deštrukciou myelínu a axónov(2). Ochorenie prebieha u každého pacienta individuálne, a kým jedna skupina pacientov dosiahne počas života nízke skóre zneschopnenia (vyjadrené Kurtzkeho škálou zneschopnenia, Expand Disability Status Scale – EDSS), iní trpiaci agresívnou formou SM dosiahnu vysoké EDSS v relatívne krátkom období. V patogenéze ochorenia sa uplatňujú mnohé mechanizmy, ktoré nespôsobujú len lokálne poškodenie tkaniva, ale vedú aj k významnej redukcii parenchýmu mozgu a miechy a v konečnom dôsledku k trvalej invalidite pacienta.
Zobrazenie mozgu a miechy magnetickou rezonanciou (MR) má v súčasnosti významné postavenie v diferenciálnej diagnostike SM, v monitorovaní aktivity samotného ochorenia, vo výbere vhodnej terapie pre pacienta a hodnotení jej účinnosti, v skorej detekcii nežiaducich účinkov liečby a v určení prognózy. MR vyšetrenie sa vyznačuje vysokou senzitivitou pre skorý záchyt ochorenia, avšak špecifickosť vyšetrenia je nízka. U pacientov s klinicky izolovaným syndrómom (Clinically Isolated Syndrome – CIS) ako optická neuritída, syndróm mozgového kmeňa alebo syndróm miechy môže MR podporiť alebo nahrádzať klinické prejavy na základe hodnotenia prítomnosti demyelinizačných léziií vo vývoji ochorenia. Nie každý CIS progreduje do SM, avšak prítomnosť T2 hyperintenzívnych lézií na MR vyšetrení je spojená s vyšším rizikom vzniku SM a postupnej invalidity. MR vyšetrenie je taktiež kľúčové vo vylúčení iných ochorení, ktoré môžu v klinickom obraze SM napodobňovať(3,4).

Magnetic resonance and its importance in the diagnosis of sclerosis multiplex (SM)
Sclerosis multiplex (SM) is a disease of the central nervous system (CNS) characterized with the inflammation, demyelination and neurodegeneration and it is very often a non-traumatic cause of neurological disability in young people(1). Episodes of focal infiltration of nervous issues with lymphocytes with subsequent destruction of myelin and axons are typical(2). The disease presents in each patient individually and while one group of patients reaches through their life a low score of disability (expressed with Kurtze scale of disability, Expand Disability Status Score - EDSS), others suffering from aggressive SM form reach a high EDSS in a relatively short time. In the pathogenesis of the disease many mechanisms are applied, which do not cause just local damage of the tissue but also lead to an important reduction of the parenchyma in the brain and spinal cord and finally to a permanent disability of a patient.
At present, brain and spinal cord imaging with magnetic resonance (MRI) has a significant role in the differential SM diagnosis, in monitoring of the activities of the disease itself, in the choice of a suitable therapy for a patient and evaluation of its effectiveness, in early detection of adverse effects of the treatment and in determination of the diagnosis. MRI examination is characterized by high sensitivity for early detection of the disease. However, the specificity of the examination is low. In patients with Clinically Isolated Syndromes (CIS) as optic neuritis, the syndrome of the brain stem or syndrome of the spinal cord, MRI might support or replace clinical manifestations based on the evaluation of the presence of demyelination lesions in the development of the disease. Not each CIS progresses to SM; however, the presence of T2 hyper intensive lesions on the MRI examination is related to the higher risk of SM origination and gradual disability. The MRI examination is also a key one in the exclusion of other diseases, which might simulate SM in the clinical picture(3,4).
Keywords: sclerosis multiplex, magnetic resonance, McDonald’s criteria, liquor examination

Ročník 2019  Témy časopisu Neurológia 2 / 2019

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac 6-mi obrázkami (grafmi). V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre neurológov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán. Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte do dokumentu obrázky, pošlite tiež ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Pitt B, et al. The effect of spironolactone on morbidity and mortality in patients with severe heart failure. Randomized Aldactone Evaluation Study Investigators. N Engl J Med 1999; 341: 709-717.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Swedish Register of Cardiac Intensive Care (RIKS-HIA): Early statin treatment following acute myocardial infarction and 1-year survival. JAMA 2001; 285 (4): 430-436.
3. LIPID Study Group. Prevention of cardiovascular events and death with pravastatin in patients with coronary heart disease and a broad range of initial cholesterol levels. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy 1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. The electrocardiogram of the rat. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po
4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi neurológov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk