Téma: Pôvodné práce

Zmeny v prístupe k deťom po febrilných kŕčoch a ich odraz v praxi

Jakub Gécz, Richard Nagy, Lucia Švecová, Margaréta Gecíková

Úvod: Febrilné kŕče sú v detskom veku bežné. Zväčša prichádzajú náhle a bez varovania. V nemocničných zariadeniach sa s nimi stretávame zriedka, ale pomerne často ošetrujeme deti bezprostredne po ich prekonaní.
Ciele: Cieľom našej práce bolo retrospektívne zistiť, aká zdravotná starostlivosť bola poskytnutá deťom po febrilných kŕčoch ošetrených na OUP NÚDCH (Oddelenie urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb) v Bratislave. Chceli sme zhodnotiť očakávaný prínos zmien v manažmente detí po febrilných kŕčoch. Porovnávali sme obdobie 6 rokov.
Súbor a metódy: Do súboru pacientov sme zaradili každé dieťa bezprostredne po prekonaní febrilných kŕčov, ošetrené cestou OUP NÚDCH v Bratislave. Súbor pozostával z detí ošetrených v roku 2012 a detí ošetrených v roku 2018. Zaznamenávali sme vek, pohlavie, sezónnosť kŕčov, ale predovšetkým typ, etiológiu, čas nástupu od prvého vzostupu teploty, liečbu podanú doma, resp. pred príchodom do nemocnice, liečbu podanú na OUP, počet neurologických vyšetrení a cestu pacienta. Hodnotili sme aj odporúčanie benzodiazepínov ako prevencie vzniku febrilných kŕčov.
Výsledky: V roku 2012 bolo na OUP NÚDCH ošetrených 91 detí po febrilných kŕčoch. V roku 2018 bolo takých detí 136. Priemerný vek bol v oboch rokoch niečo vyše 26 mesiacov a viac bolo chlapcov. Najvyšší výskyt sme zaznamenali v zimných a jarných mesiacoch. Viac ako 80 % detí prišlo do nemocnice cestou záchrannej zdravotnej služby. Jednoznačne boli v prevahe jednoduché febrilné kŕče (približne 90 % v oboch rokoch). Etiológia zvýšených teplôt bola prevažne vírusová. U polovice detí sa febrilné kŕče objavili do 6 hodín od vzostupu teploty. V roku 2012 sme hospitalizovali až 88 % detí napriek tomu, že len 5 % prekonalo komplikované febrilné kŕče. V roku 2018 bol tento podiel o viac než polovicu nižší (41 %). Diazepam ako profylaktickú liečbu dostalo v roku 2012 až 82 % detí. V roku 2018 ani jedno. Napriek tomu sa návrat do nemocnice takmer nezmenil. V roku 2012 aj v roku 2018 sa po ošetrení vrátili z domu pre opakované kŕče len 2 deti.
Záver: Jednoznačne môžeme konštatovať, že aj keď sa súčasný prístup v porovnaní s tým minulým zdá odvážnejší a možno menej precízny, je rovnako efektívny. Deti sú menej traumatizované pobytom v nemocnici a nie sú zbytočne liečené benzodiazepínmi.

Changes in the management of children after febrile seizures and their outcome in praxis
Introduction: Febrile seizures are typical for childhood. Their onset is mostly sudden and unexpected. In hospitals, we see them rarely, but we meet children shortly after febrile seizures quite often.
Goals: The aim of our work was to retrospectively look at the care given to children after febrile seizures at the DPE NICD (Department of paediatric emergency, National institute of children’s diseases) in Bratislava. We wanted to evaluate the awaited benefit of changes in the management of children after febrile seizures. We compared a period of 6 years.
Cohort and methods: The cohort consists of every child treated in DPE NICD in Bratislava due to febrile seizures in the years 2012 nad 2018. We looked at their age, sex, seasonal occurrence, type of seizures, etiology, the onset of seizures after first fever, treatment given at home or before arrival to the DPE, treatment given at the DPE, number of neurology examinations and further destiny of the children. We have also evaluated recommendation of benzodiazepines as prevention of febrile seizures.
Results: We have treated 91 children after febrile seizures at the DPE NICD in the year 2012 and 136 in 2018. Average age was just above 26 months in both years with boys taking the bigger part. The highest incidence was in winter and spring. More than 80% of children arrived to the hospital via ambulance. In both years approximately 90% of seizures were simple. Etiology of fever was mostly viral. In half of the children, febrile seizures occurred in less than six hours after the onset of fever. In 2012 88% of children were hospitalized even though only 5% suffered complicated febrile seizures. In 2018 it was less than half (41%) of children who stayed in hospital. Diazepam as prophylaxis was recommended to 82% of children in 2012. It was zero in 2018 and the number of returns to hospital has not changed anyway. In 2012, as well as in 2018, only two children have returned to hospital after they were released home from DPE.
Conclusion: We can certainly say that even though recent management, when compared to the previous one, looks more brave and maybe less precize, is equally effective. Children are less traumatized with hospital stays and they are not unnecessarily intoxicated with benzodiazepines.
Keywords: febrile seizures, child, diazepam

Ročník 2019  Témy časopisu Pediatria 4 / 2019

PREDSEDA
prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. (Martin, SR)

PODPREDSEDA
prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA (Martin, SR)

ČLENOVIA
doc. MUDr. Mario Barreto, PhD. (Rím, Taliansko)
doc. MUDr. Vladimír Bzdúch, CSc. (Bratislava, SR)
dr n.med. Joachim Buchwald (Rabka, Poľsko)
doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. (Martin, SR)
MUDr. Peter Ďurdík, PhD. (Martin, SR)
doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., mim. prof. (Bratislava, SR)
prof. dr. med. Janusz Haluszka (Krakow, Poľsko)
doc. MUDr. Zuzana Havličeková, PhD. (Martin, SR)
MUDr. Marian Hrebík, MPH (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Hana Hrstková, CSc. (Brno, ČR)
prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH (Martin, SR)
doc. MUDr. Ľubica Jakušová, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD. (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, CSc. (Bratislava, SR)
prof MUDr. Karol Kralinský, PhD. (Banská Bystrica, SR)
prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. (Košice, SR)
prof. MUDr. Vladimír Mihál, CSc. (Olomouc, ČR)
doc. MUDr. Slavomír Nosáľ, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Petr Pohunek, CSc. (Praha, ČR)
MUDr. Elena Prokopová (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Roman Prymula, CSc., Ph.D. (Hradec Králové, ČR)
MUDr. Zuzana Rennerová, PhD. (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. (Bratislava, SR)
MUDr. Pavol Šimurka, PhD. (Trenčín, SR)
MUDr. Marta Špániková (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Veronika Vargová, CSc. (Košice, SR)
prof. Maria Pia Villa, MD., PhD. (Rím, Taliansko)
prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. (Martin, SR)

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Ing. Dana Chodasová
mobil: 0904 272 258
e-mail: chodasova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. 

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

 

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.
Maximálny rozsah je 7 strán textu (typ písma Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5). Neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce. Do článku použite najviac 6 obrázkov (grafov). Obrázky nevkladajte do Wordu, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory zvlášť. V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre pediatrov.

Pôvodné práce
Pôvodná práca prináša vedecké spracovanie študovanej problematiky. Je rozdelená do obvyklých častí spolu so štruktúrovaným súhrnom. Ak ide o pôvodnú prácu, vyžaduje sa štruktúrovaný súhrn s piatimi časťami:
Východisko: Stručne (2 - 3 vety) uviesť poznatky, prípadne ich nedostatok, z ktorých autori vychádzali pri koncepcii práce. Súbor: Presne, číselnými hodnotami charakterizovať vyšetrovaný a kontrolný súbor (vek, pohlavie, vyšetrované vzorky, číselné hodnoty; pacienti nie sú materiál, ale súbor).
Metódy: Výstižne definovať použité metódy, prístroje a postupy. Súbor a metódy možno podľa potreby spojiť.
Výsledky: Uviesť najdôležitejšie konkrétne číselné výsledky, rozptyl štatistických hodnôt v konfrontácii s literatúrou.
Záver: Jasne uviesť nové poznatky, ktoré práca priniesla, a ich význam pre prax alebo rozvoj vedy. Na záver súhrnu treba uviesť Kľúčové slová v osobitnom riadku v rozsahu 3 - 6 slov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 5 strán. Členenie: úvod, abstrakt, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/češtine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Medziodborová téma
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte klávesnicu ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - štruktúrovaný obsah: úvod, ciele, metódy, výsledky, záver v rozsahu maximálne 10 riadkov, písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri Prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma)
5. Vlastný text
Do článkov písaných vo Worde nevkladajte obrázky, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory samostatne. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú prílohu označte číslom, pod ktorou je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované abecedne podľa priezviska prvého autora boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 25 citácií, najmä z posledných 5. rokov.

Príklady citácií:
1. BRISCOE M.H.,CLARK T.J., SIMONCELI G.H., DEVILD P.S. Preparing scientificillustrations? A guide to better posters, presentations andpublications. 2nd ed. New York: Springer-Verlag, 1996, 217 pp.
2. BURNARD, P. Writing for publication: a guide for those who must. Nurse Educ Today, 17, 1999, p. 208-212.
3. CARROLL, L. Exploring genes and genetic disorders [online]. Nov. 2004 [cit. 2005-02-10]. Dostupné na internete:[http://www.germany.eu.net/books/alice/html].
4. ČERVEŇOVÁ O., POLÁK V., VICIANOVÁ K. Sríning a liečebné postupyanomálii uropoetického systému v novorodeneckom veku. Čs Pediat, 48, 1993, s. 233-236.
5. KOLLMANOVÁ S., BUBENÍKOVÁ L. Atlas medicínskych ilustrácii. 5. vyd. Martin: Osveta, 2001, 205 s.
6. OSBORNE B.E. The electrocardiogram of the rat. In: BUDDEN R.,DETWEIERD K., ZBINDEN G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press, 1981, p. 15-27.

V citáciách za krstnými menami sú bodky. Za autormi je bodka. Za rokom vydania je bodka. Za skratkou strany p. alebo s. je bodka. V citáciách treba uviesť všetkých autorov. Nedávať skratku „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi pediatrov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk