Téma: Pôvodné práce

Akútna urtikária v detskom veku – teória a prax

Miroslav Repko, Vladimír Pohanka, Beáta Šoltýsová

Východisko: Akútna urtikária je definovaná ako výsev špecifických kožných eflorescencií s dĺžkou trvania menej ako 6 týždňov. V detskom veku je bežná, často sa nepodarí zistiť jej etiológiu. Zo známych príčin akútnej urtikárie sú najčastejšie akútne respiračné infekcie alebo ide o alergickú reakciu na potraviny, lieky a hmyz. Liekom voľby sú antihistaminiká 2. generácie. Podľa efektu sa bežná dávka zvyšuje až 4-násobne. Použitie kortikosteroidov je kontroverzné, rezervované sú pre ťažké a dlhotrvajúce príznaky. V predkladanej práci sa v teoretickej časti venujeme definícii a manažmentu urtikárie. V praktickej časti predstavujeme vlastný súbor detských pacientov s akútnou urtikáriou.
Súbor a metódy: Súbor pacientov tvorili všetky deti hospitalizované pre urtikáriu na Pediatrickom oddelení s JIS Nemocnice Poprad, a. s., v období rokov 2014 až 2018. U pacientov sme hodnotili základné laboratórne parametre, a to koncentráciu celkových imunoglobulínov triedy E a relatívny aj absolútny počet eozinofilov. Podľa dostupnej dokumentácie sme sa pokúsili určiť etiológiu urtikárie. V manažmente pacientov sme sledovali použitie antihistaminík 1. a 2. generácie a kortikosteroidov.
Výsledky: Súbor tvorilo celkovo 182 pacientov (186 hospitalizácií), 52 % dievčat a 48 % chlapcov. Vo vekovej skupine 0 – 6 rokov bolo 118 (63 %) detí, v skupine 7 – 12 rokov 27 detí (15 %) a starších ako 13 rokov bolo 41 (22 %) pacientov. Medián koncentrácie celkových imunoglobulínov triedy E bol 40,9 IU/ml (5 – 985 IU/ml). Medián absolútneho počtu eozinofilov bol 0,06 x 109/l (0,001 – 0,49 x 109/l) a relatívneho počtu eozinofilov 2 % (0,3 – 14 %). Podľa etiológie sme pacientov rozdelili do nasledovných skupín: 1. neznáma príčina 46 %, 2. infekcia 26 %, 3. alergická reakcia na potraviny 19 %, 4. alergická reakcia na lieky 4 %, 5. alergická reakcia na hmyz 4 % a 6. prejavy histamínovej intolerancie 1 %. Až 97,3 % pacientov dostalo antihistaminiká 1. generácie, 66,7 % intravenózne kortikosteroidy, 37,6 % perorálne kortikosteroidy a 32,9 % antihistaminiká 2. generácie.
Záver: Výsledky našej práce sa v rámci vekového zastúpenia a etiológie akútnej urtikárie zhodovali so svetovou literatúrou. Diagnostický prístup a hlavne voľba terapeutických prostriedkov však boli viac-menej v rozpore s aktuálnymi odporúčaniami svetových alergiologických a dermatologických spoločností.

Acute urticaria in children – theory and practice
Background: Acute urticaria is defined as presence of specific skin efflorescences with a duration of less than 6 weeks. In childhood it is common, often it is not possible to determine its etiology. The most common known causes are acute respiratory infections or an allergic reaction to food, drugs and insects. The first line treatment options are second generation antihistamines. Depending on the effect, the usual dose is increased up to 4 times. The use of coritosteroids is controversial, reserved for severe and long-lasting symptoms. The theoretical part of the work is devoted to the definition and management of urticaria. In the practical part we present our own set of pediatric patients with acute urticaria.
Patients and methods: The group of patients was consisted of all children hospitalized for urticaria in the Pediatric department of the Hospital in Poprad in the period 2014 to 2018. We evaluated the basic laboratory parameters in patients, namely the level of total immunoglobulins of class E and the relative and absolute number of eosinophils. Based on the available documentation, we tried to determine the etiology of urticaria. In the patient management, we monitored the use of 1st and 2nd generation antihistamines and corticosteroids.
Results: The group was consisted of 182 patients (186 hospitalizations), 52% girls and 48% boys. There were 118 (63%) children in the 0-6 years age group, 27 (15%) in the 7-12 years age group and 41 (22%) patients older than 13 years. The median of total immunoglobulin class E level was 40.9 IU/ml (5-985 IU/ml). The median of absolute eosinophil count was 0.06x 10*9/l (0.001 - 0.49 x10*9/l), and the median of relative eosinophil count was 2% (0.3 - 14%). According to etiology, patients were divided into the following groups: 1. unknown cause 46%, 2. infection 26%, 3. allergic reaction to food 19%, 4. allergic reaction to drugs 4%, 5. allergic reaction to insects 4% and 6. histamine intolerance 1%. Up to 97.3% of patients received 1st generation antihistamines, 66.7% intravenous corticosteroids, 37.6% oral corticosteroids and 32.9% 2nd generation antihistamines.
Conclusion: The results of our work were consistent with the world literature in terms of age representation and etiology of acute urticaria. However, the diagnostic approach and especially the choice of therapeutic agents were more or less in contradiction with the current recommendations of the world allergy and dermatology societies.
Keywords: urticaria, children, management

Ročník 2019  Témy časopisu Pediatria 5 / 2019

PREDSEDA
prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. (Martin, SR)

PODPREDSEDA
prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA (Martin, SR)

ČLENOVIA
doc. MUDr. Mario Barreto, PhD. (Rím, Taliansko)
doc. MUDr. Vladimír Bzdúch, CSc. (Bratislava, SR)
dr n.med. Joachim Buchwald (Rabka, Poľsko)
doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. (Martin, SR)
MUDr. Peter Ďurdík, PhD. (Martin, SR)
doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., mim. prof. (Bratislava, SR)
prof. dr. med. Janusz Haluszka (Krakow, Poľsko)
doc. MUDr. Zuzana Havličeková, PhD. (Martin, SR)
MUDr. Marian Hrebík, MPH (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Hana Hrstková, CSc. (Brno, ČR)
prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH (Martin, SR)
doc. MUDr. Ľubica Jakušová, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD. (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, CSc. (Bratislava, SR)
prof MUDr. Karol Kralinský, PhD. (Banská Bystrica, SR)
prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. (Košice, SR)
prof. MUDr. Vladimír Mihál, CSc. (Olomouc, ČR)
doc. MUDr. Slavomír Nosáľ, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Petr Pohunek, CSc. (Praha, ČR)
MUDr. Elena Prokopová (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Roman Prymula, CSc., Ph.D. (Hradec Králové, ČR)
MUDr. Zuzana Rennerová, PhD. (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. (Bratislava, SR)
MUDr. Pavol Šimurka, PhD. (Trenčín, SR)
MUDr. Marta Špániková (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Veronika Vargová, CSc. (Košice, SR)
prof. Maria Pia Villa, MD., PhD. (Rím, Taliansko)
prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. (Martin, SR)

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Ing. Dana Chodasová
mobil: 0904 272 258
e-mail: chodasova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. 

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

 

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.
Maximálny rozsah je 7 strán textu (typ písma Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5). Neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce. Do článku použite najviac 6 obrázkov (grafov). Obrázky nevkladajte do Wordu, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory zvlášť. V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre pediatrov.

Pôvodné práce
Pôvodná práca prináša vedecké spracovanie študovanej problematiky. Je rozdelená do obvyklých častí spolu so štruktúrovaným súhrnom. Ak ide o pôvodnú prácu, vyžaduje sa štruktúrovaný súhrn s piatimi časťami:
Východisko: Stručne (2 - 3 vety) uviesť poznatky, prípadne ich nedostatok, z ktorých autori vychádzali pri koncepcii práce. Súbor: Presne, číselnými hodnotami charakterizovať vyšetrovaný a kontrolný súbor (vek, pohlavie, vyšetrované vzorky, číselné hodnoty; pacienti nie sú materiál, ale súbor).
Metódy: Výstižne definovať použité metódy, prístroje a postupy. Súbor a metódy možno podľa potreby spojiť.
Výsledky: Uviesť najdôležitejšie konkrétne číselné výsledky, rozptyl štatistických hodnôt v konfrontácii s literatúrou.
Záver: Jasne uviesť nové poznatky, ktoré práca priniesla, a ich význam pre prax alebo rozvoj vedy. Na záver súhrnu treba uviesť Kľúčové slová v osobitnom riadku v rozsahu 3 - 6 slov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 5 strán. Členenie: úvod, abstrakt, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/češtine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Medziodborová téma
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte klávesnicu ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - štruktúrovaný obsah: úvod, ciele, metódy, výsledky, záver v rozsahu maximálne 10 riadkov, písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri Prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma)
5. Vlastný text
Do článkov písaných vo Worde nevkladajte obrázky, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory samostatne. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú prílohu označte číslom, pod ktorou je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované abecedne podľa priezviska prvého autora boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 25 citácií, najmä z posledných 5. rokov.

Príklady citácií:
1. BRISCOE M.H.,CLARK T.J., SIMONCELI G.H., DEVILD P.S. Preparing scientificillustrations? A guide to better posters, presentations andpublications. 2nd ed. New York: Springer-Verlag, 1996, 217 pp.
2. BURNARD, P. Writing for publication: a guide for those who must. Nurse Educ Today, 17, 1999, p. 208-212.
3. CARROLL, L. Exploring genes and genetic disorders [online]. Nov. 2004 [cit. 2005-02-10]. Dostupné na internete:[http://www.germany.eu.net/books/alice/html].
4. ČERVEŇOVÁ O., POLÁK V., VICIANOVÁ K. Sríning a liečebné postupyanomálii uropoetického systému v novorodeneckom veku. Čs Pediat, 48, 1993, s. 233-236.
5. KOLLMANOVÁ S., BUBENÍKOVÁ L. Atlas medicínskych ilustrácii. 5. vyd. Martin: Osveta, 2001, 205 s.
6. OSBORNE B.E. The electrocardiogram of the rat. In: BUDDEN R.,DETWEIERD K., ZBINDEN G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press, 1981, p. 15-27.

V citáciách za krstnými menami sú bodky. Za autormi je bodka. Za rokom vydania je bodka. Za skratkou strany p. alebo s. je bodka. V citáciách treba uviesť všetkých autorov. Nedávať skratku „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi pediatrov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk