Téma: Pôvodné práce

Vzťah hirzutizmu a akné k hormonálno-metabolickému profilu žien so syndrómom polycystických ovárií

Simona Ujházi, Zora Lazúrová, Jana Figurová, Ivica Lazúrová

Úvod: Manažment syndrómu polycystických ovárií (PCOS) je vzhľadom na vysokú variabilitu jeho klinických symptómov a rôznorodosť laboratórnych nálezov aj v súčasnosti náročný. Nápomocné by mohlo byť doplnenie diagnostických kritérií založených na konkrétnom fenotypovom prejave PCOS, t. j. hirzutizmu či akné, v súčasnosti však nie sú známe hormonálne a metabolické profily žien v závislosti od prevládajúceho príznaku.
Cieľ: Zistiť vzťah medzi vybranými fenotypovými prejavmi PCOS, t. j. hirzutizmom a akné a hormonálno-metabolickým profilom u žien s PCOS.
Metódy: Do štúdie bolo zaradených 44 žien v reprodukčnom veku s diagnózou PCOS. Pacientkam boli vyšetrené základné antropometrické parametre, vybrané biochemické metabolické a hormonálne parametre a hodnotené bolo mFG skóre a GAGS.
Výsledky: Pacientky bez hirzutizmu mali štatisticky významne vyšší stupeň inzulínovej rezistencie v porovnaní s pacientkami s hirzutizmom (p = 0,0388). Vzťah hirzutizmu a ostatných vyšetrovaných hormonálnych a metabolických parametrov nebol významný. Pacientky bez akné mali významne vyšší vek ako pacientky s vyšším skóre GAGS (p = 0,0062), zistili sme aj štatisticky významnú negatívnu koreláciu medzi hodnotou GAGS a vekom pacientok v súbore (p = 0,0008). Po realizácii viacnásobnej regresnej analýzy pretrvávala signifikantná závislosť hodnoty GAGS a veku (p = 0,002) a odhalil sa aj podiel FAI na hodnote GAGS (p = 0,04).
Záver: Vyšší stupeň hirzutizmu bol spojený s nižšou inzulínovou rezistenciou. Iný významný vzťah medzi hirzutizmom a hormonálno-metabolickým profilom žien s PCOS sme nezistili. Závažnosť akné s vekom klesala. Otázny zostáva vplyv androgénov (reprezentovaných hodnotou FAI) na hodnotu GAGS, pretože sme v práci zistili len ich slabú asociáciu na hranici štatistickej signifikancie.

The relationship of hirsutism and acne with hormonal and metabolic profile in women with polycystic
ovary syndrome
Introduction: Even today, the management of polycystic ovary syndrome (PCOS) is complicated due to high variability of its clinical manifestations and laboratory findings. It might be beneficial to implement supplementary diagnostic criteria based on specific phenotypic manifestation of PCOS, i.e. hirsutism or acne, however, hormonal and metabolic profiles of women according to predominant symptom of PCOS are unknown.
Aim: To determine relationship between selected phenotypic manifestations of PCOS, i.e. hirsutism and acne, and hormonal and metabolic profiles in women with PCOS.
Methods: Study included 44 women of reproductive age diagnosed with PCOS. Patients were examined for anthropometric parameters and selected biochemical metabolic and hormonal parameters. GAGS and mFG scores were evaluated.
Results: Patients without hirsutism had significantly higher degree of insulin resistance compared to those with hirsutism (p = 0.0388). The relationship between hirsutism and other investigated hormonal and metabolic parameters was not significant. Patients without acne were older in comparison to patients with higher GAGS score (p = 0,0062), we also found statistically significant negative correlation between GAGS value and patientsˈ age (p = 0,0008). Multiple regression analysis confirmed dependence of GAGS value on age (p = 0,002) and revealed FAI participation on GAGS value (p = 0,04).
Conclusion: Higher degree of hirsutism was associated with lower insulin resistance. We did not find any other relationships between hirsutism and hormonal and metabolic parameters of women with PCOS. The severity of acne decreased with age. Androgen influence (represented by FAI) on the GAGS value remains questionable, we found only their weak association at the border of statistical significance.
Keywords: polycystic ovary syndrome, hirsutism, acne, sex steroids, insulin resistance

Ročník 2020  Témy časopisu Interná medicína 7 / 2020

PREDSEDNÍČKA
prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc., FRCP, FEFIM

ZÁSTUPCA PREDSEDNÍČKY
prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP

ČLENOVIA
doc. MUDr. Viera Fábryová, CSc., mim. prof.
MUDr. Viera Fedelešová, CSc.
doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC
prof. MUDr. Martin Haluzík, CSc.
prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS.
prof. MUDr. Rudolf Hyrdel, CSc.
doc. MUDr. Zdenko Killinger, PhD.
doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD.
prof. MUDr. Peter Mitro, PhD.
prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc., FRCP Edin
doc. MUDr. Viliam Mojto, CSc., MHA
prof. MUDr. Karel Pacák, DrSc.
doc. MUDr. Ján Podoba, CSc.
prof. MUDr. Ján Staško, PhD.
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.
prof. MUDr. Ivan Tkáč, PhD.

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Eva Melišová
mobil: 0948 059 239
e-mail: melisova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac šiestimi obrázkami (grafmi).V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie ambulantnými internistami a praktickými lekármi.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán. Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn -stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla(zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte do dokumentu obrázky, pošlite tiež ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM, et al. Is there publication biasin the reporting cancer risk in Barrett´ esophagus? Gastroenterology 2000; 119: 333–338.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Swedish Register of Cardiac Intensive Care (RIKS-HIA): Early statin treatment following acute myocardial infarction and 1-year survival. JAMA 2001; 285(4): 430-436.
3. LIPID Study Group. Prevention of cardiovascular event sand death with pravastatin in patients with coronary heart disease and abroad range of initial cholesterol levels. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. The electrocardiogram of the rat. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“, v slovenských a českých citáciách „a spol.“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 5 otázok a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:
Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú dvojstupňovo recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi internistov a praktických lekárov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk