Téma: Pôvodné práce

Kongenitální myastenické syndromy diagnostikované v dospělém věku

Michala Jakubíková

Úvod: Kongenitální myastenické syndromy (KMS) jsou skupinou vzácných hereditárních onemocnění nervosvalového přenosu. Manifestují se většinou hned po narození nebo do druhého roku života fluktuující svalovou slabostí.
Cíl: Cílem této práce je objasnit diagnostická kritéria pro KMS v dospělém věku, které nebyly diagnostikovány v dětství, a definovat terapeutický algoritmus u jednotlivých typů KMS. Současně jsme chtěli poukázat na velmi zdlouhavou cestu k diagnóze u našich dvou pacientek, u kterých se myastenická symptomatika manifestovala v raném dětském věku a přesto byla diagnóza KMS stanovena až v dospělosti.
Metodika: Cílená masivní paralelní sekvenace exonů a přilehlých intronových oblastí genů spojených s KMS (ARGN, COLQ, DOK7, CHAT, CHRNA1, CHRNB1, CHRND, CHRNE, CHRNG, LAMB2, MUSK, RAPSN, SCN4A).
Výsledky: U dvou dospělých žen neromského etnika byly molekulárně genetickým vyšetřením prokázány dvě různé podjednotky KMS a to synaptického a postsynaptického typu. Jedná se o automozomálně recesivní formy KMS. U první pacientky jsme prokázali homozygotní mutaci c.1082delC v COLQ genu, která vede k deficienci acetylcholinesterázy. U druhé pacientky se prokázala DOK-7 limb-girdle myasthenia na základě nálezu složené heterozygocie v genu DOK-7 (mutace c.1124_1127 a c.532). U těchto dvou vzácných forem KMS se nyní považuje salbutamol za lék 1. volby vzhledem k minimalizaci jeho nežádoucích účinků v porovnání s dřívější léčbou efedrinem.
Závěr: Molekulárně genetická analýza vedla k stanovení diagnózy na základě které byla cílena specifická symptomatická terapie, co následně vedlo k výraznému zlepšení zdravotního stavu pacientek včetně zlepšení kvality jejich života. Tato terapie se u jednotlivých podjednotek KMS může i výrazně lišit, proto je přesné stanovení diagnózy konkrétního typu KMS velice důležité. Čím více chápeme genové funkce, které jsou základem KMS, tím větší jsou šance na identifikace nových způsobů léčby této vzácné poruchy.

Congenital myasthenic syndromes diagnosed in adulthood
Introduction: Congenital myasthenic syndromes (CMS) are a group of rare hereditary diseases of neuromuscular transmission. They usually manifest with fluctuating muscle weakness after birth or until the second year of life
Objective: The aim of this work is to clarify the diagnostic criteria for CMS in adulthood (which were unknown in childhood) and to define the therapeutic algorithm for individual types of CMS. At the same time, we wanted to point out a very long way to right diagnosis in our two patients, in whom CMS was diagnosed in their quite late adulthood, although myasthenic symptoms were manifested in early childhood.
Methods: Targeted massive parallel sequencing of exons and adjacent intronic regions of CMS-associated genes (ARGN, COLQ, DOK7, CHAT, CHRNA1, CHRNB1, CHRND, CHRNE, CHRNG, LAMB2, MUSK, RAPSN, SCN4A).
Results: In two adult women of non-gipsy ethnicity were detected two different types of CMS - synaptic and postsynaptic - by molecular genetic examination, both automosomal recessive forms of CMS. In the first patient, we demonstrated a homozygous mutation c.1082delC in the COLQ gene, which leads to acetylcholinesterase deficiency. In the second patient, DOK-7 limb-girdle myasthenia was detected based on the finding of compound heterozygosity in the DOK-7 gene (mutations c.1124_1127 and c.532). For these two rare forms of CMS, salbutamol is now considered as the first choice treatment due to the minimization of its side effects compared to previous treatment with ephedrine.
Conclusion: Molecular genetic analysis led to the right diagnosis and after that specific symptomatic therapy was targeted, which led to a significant improvement in the condition of patients, including an improvement in their quality of life. This therapy can differ significantly for individual CMS subunits, so accurate diagnosis of a particular type of CMS is very important. The more we understand the gene functions underlying CMS, the greater are the chances of identifying novel treatments for this rare disorder
Keywords: congenital myasthenic syndrome, DOK-7 mutation, COLQ mutation, CHRNE mutation, neuromuscular junction, acetylcholinesterase inhibitors, salbutamol

Ročník 2021  Témy časopisu Neurológia 1 / 2021

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac 6-mi obrázkami (grafmi). V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre neurológov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán. Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte do dokumentu obrázky, pošlite tiež ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Pitt B, et al. The effect of spironolactone on morbidity and mortality in patients with severe heart failure. Randomized Aldactone Evaluation Study Investigators. N Engl J Med 1999; 341: 709-717.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Swedish Register of Cardiac Intensive Care (RIKS-HIA): Early statin treatment following acute myocardial infarction and 1-year survival. JAMA 2001; 285 (4): 430-436.
3. LIPID Study Group. Prevention of cardiovascular events and death with pravastatin in patients with coronary heart disease and a broad range of initial cholesterol levels. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy 1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. The electrocardiogram of the rat. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po
4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi neurológov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk