Téma: TÉMA ČÍSLA

Systémová liečba rakoviny žalúdka a jej novšie trendy

Tomáš Šálek, Štefan Pörsök, Natália Pazderová, Zuzana Mináriková, Eva Zomborská, Ján Slopovský, Benjamín Špánik

Napriek tomu, že globálny výskyt rakoviny žalúdka klesá, naďalej predstavuje závažný zdravotný problém a jednu z hlavných príčin mortality na rakovinu. Mnoho prípadov je diagnostikovaných neskoro, s neresekovateľným alebo metastatickým ochorením. Približne 50 % pacientov s ochorením diagnostikovaným v počiatočnom štádiu je charakterizovaných ochorením lokalizovaným na žalúdka a/alebo v okolitých lymfatických uzlinách. Systémová chemoterapia s rádioterapiou alebo bez nej preukázateľne zlepšuje výsledky u vybraných pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok. Prognóza zostáva zlá u pacientov s diagnostikovaným metastatickým alebo neresekovateľným karcinóm žalúdka, kde štandardné terapie majú len mierny vplyv na prežívanie a kvalitu života. V súčasnosti sa medián prežívania pohybuje od 4 mesiacov s najlepšou podpornou starostlivosťou (BSC) do 12 mesiacov, s tradičnou cytotoxickou terapiou. Za posledných niekoľko desaťročí sa zlepšilo pochopenie molekulárnej patogenézy a biológie nádorov, čo viedlo k vývoju nových cielených terapeutických stratégií, ktoré zlepšili prežívanie vo vybraných skupinách pacientov. Tieto cielené terapie sú v súčasnosti dostupné ako monoklonálne protilátky (mAb) a inhibítory malých molekúl, z ktorých väčšina sú inhibítory tyrozínkinázy (TKI). Výsledkom je, že súčasná systémová liečba metastatického karcinómu žalúdka pozostáva z kombinovanej chemoterapie s cielenými terapiami, ako sú trastuzumab a ramucirumab začlenené v kombinácii s cytotoxickou chemoterapiou do liečby prvej a druhej línie vybraných skupín pacientov. Objav inhibície imunitného kontrolného bodu sa v poslednom desaťročí považoval za závažný medicínsky a vedecký prelom v liečbe rakoviny; klinické štúdie použitia imunoterapie buď ako monoterapie, alebo v kombinácii s cytotoxickou chemoterapiou pri karcinóme žalúdka však viedli iba k obmedzenému použitiu s relatívne nízkou mierou odpovedí v rozmedzí od 5 do 30 % po zlyhaní iniciálnej terapie.


Systemic treatment of gastric cancer and its latest trends
Although the global incidence of gastric cancer is declining, it represents a major health problem and the leading cause of cancer-related mortality. Many cases are diagnosed late, with unresectable or metastatic disease. For the approximately 50% of patients diagnosed with early-stage disease, characterized by disease localized to the stomach or surrounding lymph nodes, systemic chemotherapy, with or without radiotherapy, has proved to improve outcomes in select patients undergoing surgery. The prognosis remains poor for those patients diagnosed with metastatic or unresectable gastric cancer, with standard-of-care therapies having a modest impact on patient survival and quality of life. The median survival ranges from 4 months with best supportive care (BSC) to 12 months with traditional cytotoxic chemotherapy. Over the past few decades, improved understanding of the molecular pathogenesis and biology of cancer has led to developing novel targeted therapeutic strategies that have led to improvements in survival in select sk_settings. These targeted therapies are currently available as monoclonal antibodies (mAbs) and small molecule inhibitors, most of which are tyrosine kinase inhibitors (TKIs). As a result, current systemic treatments for metastatic gastric cancer consist of combination cytotoxic chemotherapy, with targeted therapies such as trastuzumab and ramucirumab incorporated in combination with cytotoxic chemotherapy first-and second-line treatment, respectively, in selected sk_settings. Furthermore, the discovery of immune checkpoint inhibition in the past decade has been considered a major medical and scientific breakthrough in the treatment of cancer; however, trials examining the use of immunotherapy either as a monotherapy or in combination with cytotoxic chemotherapy in gastric cancers have only led to limited approval in the second-line setting, after the failure of initial therapy, with relatively low response rates ranging between 5% and 30%.
Keywords: gastric cancer, systemic therapy, chemotherapy, targeted therapy, immunotherapy

Ročník 2021  Témy časopisu Gastroenterológia pre prax 4 / 2021

PREDSEDA
prof. MUDr. Rudolf Hyrdel, CSc.

ČLENOVIA
prof. MUDr. Petr Dítě, DrSc.
doc. MUDr. Jiří Dolina, Ph.D.
MUDr. Martin Ďuriček, PhD.
prof. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD.
doc. MUDr. Martin Huorka, CSc.
doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD.
doc. MUDr. Peter Makovník, CSc.
doc. MUDr. Juraj Miklušica, PhD.
MUDr. Juraj Májek, PhD.
prof. MUDr. Peter Mlkvý, CSc.
MUDr. Barbora Norek, PhD.
prof. MUDr. Juraj Pechan, CSc.
MUDr. Boris Pekárek, PhD.
doc. MUDr. Ľubomír Skladaný, PhD.
MUDr. Renata Szépeová, PhD.
MUDr. Tomáš Šálek
doc. MUDr. Ondřej Urban, Ph.D.
prof. MUDr. Anton Vavrečka, CSc.
doc. MUDr. Eduard Veseliny, PhD.
MUDr. Jozef Záň, Ph.D.
doc. MUDr. Zuzana Zelinková, PhD.

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD.

GARANT AD TESTOV
MUDr. Juraj Májek, PhD.

REDAKTORKA
Ing. Danica Paulenová
e-mail: paulenova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Ing. Dana Chodasová
mobil: 0904 272 258
e-mail: chodasova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 8 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac šiestimi obrázkami (grafmi). Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie gastro-enterológmi a špecialistami z iných odborov, zaujímajúcich sa o gastroenterológiu.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán. Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Referáty z literatúry
Zaujímavosti zo zahraničnej tlače, novinky v oblasti diagnostiky, terapie a iné odborné informácie, v maximálnom rozsahu 2 strany.

Rôzne
Reakcie na články, informácie o odborných akciách, nové knihy, recenzie, správy z konferencií, pozvánky a iné.

Abstrakty
Slovensky alebo česky písaný abstrakt z vedeckej práce uverejnenej u nás alebo v zahraničí, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/češtine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou. Vhodné je vysvetliť základné pojmy.

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach a kazuistikách). Píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a kazuistikách).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadových prácach a kazuistikách)
5. Vlastný text
Ak vkladáte do dokumentu obrázky, pošlite tiež ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. VaughanTL, Davis S, Kristal A, et al. Obesity, alcohol and tobacco risk factors for cancers of esophagus and gastric cardia: adenocarcinoma versus squamous cell carcinoma Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 1995; 4, 85–92.
2. Gao YT, McLaughlin JT, Gridley T, et al. Risk factors for esophageal cancer in Shanghai, China. Role of diet and nutrients. Int J Cancer 1994; 58, 197–202.
3. Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM, et al. Is there publication bias in the reporting cancer risk in Barrett´ esophagus? Gastroenterology 2000; 119: 333–338.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“, v slovenských a českých citáciách „a spol.“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Vznik čiernych pigmentových kameňov je zviazaný s:
a. akútnou hemolýzou
b. chronickou hemolýzou
c. hyperkalcémiou
d. hyperlipoproteinémiou

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú dvojstupňovo recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi gastroenterológov a príbuzných špecializácií.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: paulenova@amedi.sk